Život spätý s posteľou...

Je pravda, že zatiaľ sú to len dva dni, ktoré som strávila zababušená pod perinou navlečenou v modrej obliečke s úžasne optimistickými hviezdičkami a mesiačikmi. Ale chápte to. Je mi teplo! Mám spotené vlasy, uslzené oči a vôbec nevyzerám dobre.
Prečo potom ma tá teplota tak miluje? Prečo chce byť pri mne a nenájde si inú obeť jej všemocnej lásky, ktorá pripútava bezbrannú osobu menom ja, k posteli?
Preháňam? Možno...
Jedinou útechou je teraz prejedanie. Jasné, že potom si budem biť hlavu o múr, že som nemala toľko jesť blbostí, ale na pesimistickú náladu je to ako balzam. A preto do seba tlačím jednu mikulášsku sladkosť za druhou a potom presedlám na vianočné oplátky... ak nik nepôjde do obchodu, na Vianoce sa tento zvyk škrtá... Bohužiaľ.
A poviem si, nechaj aj ostatným z oplátok, určite by si radi dali.... NIE! Ja ich radšej zjem všetky zaradom a porežem si kútiky pier. Mala by som si teraz dať ešte nejaké citrusové ovocie, nech viem, že nemám byť sebecká :)
V podstate môžem byť rada, mám takmer týždňový oddych...

A tak si teda pustím ďalšiu pesničku od Nohavicu, Nedvědovcov alebo Kryla a budem tlačiť posledné oplátky.
Nenavarí mi niekto čajík?  (Minimálne dva litre prosím... )

Sedím na zadku, ktorý mi pomaly tŕpne a premýšľam nad tým, prečo je ten modrý balónik na zemi... Ten krásny modrý balónik s bielymi kvetmi, ktorý som tak poctivo ukradla z detskej oslavy...
Mala by som ho zdvihnúť a dať mu nejaké krásne miesto, hodné takej trofeje. Ach, jasné, lenivosť. Nechce sa mi. Mohol by dostať krídla, nohy, alebo len ruky a vyštverať sa hore na niektorú z poličiek. Teda, pomyselných poličiek... V izbe už ostala len jedna, ledva.
Nepodstatné.
Pijem čaj z fialových kvetov, sušených a márne verím, že z toho prestanú bolieť mandle.
Uhm, je celkom neskoro, možno by som si mala ľahnúť a liečiť sa.
Nevadí...
Vonku snežilo... pred tromi hodinami. Ale zem je mokrá, žiaden biely prášok ju nezdobí. Vianoce budú asi zase sivé. Zvykli sme si nie? Aj tak si myslím, že sme si to spôsobili sami...akože my...ľudia.
Idem asi spať.
A viete, čo vám ešte poviem? Homeogene 9 za vyše tri eurá mi nepomáha.... neberiem to poctivo, lebo vždy zabudnem (každú hodinu to cmúľať s mojou pamäťou nie je jednoduché) ale aj tak to nefunguje...
Asi vám je to jedno :D ...
Všetko je farebné :) Dobrú noc...