Sedím na zadku, ktorý mi pomaly tŕpne a premýšľam nad tým, prečo je ten modrý balónik na zemi... Ten krásny modrý balónik s bielymi kvetmi, ktorý som tak poctivo ukradla z detskej oslavy...
Mala by som ho zdvihnúť a dať mu nejaké krásne miesto, hodné takej trofeje. Ach, jasné, lenivosť. Nechce sa mi. Mohol by dostať krídla, nohy, alebo len ruky a vyštverať sa hore na niektorú z poličiek. Teda, pomyselných poličiek... V izbe už ostala len jedna, ledva.
Nepodstatné.
Pijem čaj z fialových kvetov, sušených a márne verím, že z toho prestanú bolieť mandle.
Uhm, je celkom neskoro, možno by som si mala ľahnúť a liečiť sa.
Nevadí...
Vonku snežilo... pred tromi hodinami. Ale zem je mokrá, žiaden biely prášok ju nezdobí. Vianoce budú asi zase sivé. Zvykli sme si nie? Aj tak si myslím, že sme si to spôsobili sami...akože my...ľudia.
Idem asi spať.
A viete, čo vám ešte poviem? Homeogene 9 za vyše tri eurá mi nepomáha.... neberiem to poctivo, lebo vždy zabudnem (každú hodinu to cmúľať s mojou pamäťou nie je jednoduché) ale aj tak to nefunguje...
Asi vám je to jedno :D ...
Všetko je farebné :) Dobrú noc...