Je pravda, že zatiaľ sú to len dva dni, ktoré som strávila zababušená pod perinou navlečenou v modrej obliečke s úžasne optimistickými hviezdičkami a mesiačikmi. Ale chápte to. Je mi teplo! Mám spotené vlasy, uslzené oči a vôbec nevyzerám dobre.
Prečo potom ma tá teplota tak miluje? Prečo chce byť pri mne a nenájde si inú obeť jej všemocnej lásky, ktorá pripútava bezbrannú osobu menom ja, k posteli?
Preháňam? Možno...
Jedinou útechou je teraz prejedanie. Jasné, že potom si budem biť hlavu o múr, že som nemala toľko jesť blbostí, ale na pesimistickú náladu je to ako balzam. A preto do seba tlačím jednu mikulášsku sladkosť za druhou a potom presedlám na vianočné oplátky... ak nik nepôjde do obchodu, na Vianoce sa tento zvyk škrtá... Bohužiaľ.
A poviem si, nechaj aj ostatným z oplátok, určite by si radi dali.... NIE! Ja ich radšej zjem všetky zaradom a porežem si kútiky pier. Mala by som si teraz dať ešte nejaké citrusové ovocie, nech viem, že nemám byť sebecká :)
V podstate môžem byť rada, mám takmer týždňový oddych...
A tak si teda pustím ďalšiu pesničku od Nohavicu, Nedvědovcov alebo Kryla a budem tlačiť posledné oplátky.
Nenavarí mi niekto čajík? (Minimálne dva litre prosím... )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára